V jednoduchosti je krása, povedali si zrejme japonskí vedci, keď v 70-tych rokoch minulého storočia našli riešenie na mnohé ľudské neduhy. Výskum pôsobenia extrémne nízkych teplôt na ľudský organizmus ich doviedol k zaujímavým výsledkom a záveru, že na liečenie tela občas stačí „iba“ zima. Preto sa dnes rozmáha pojem Kryoterapia. Čo to vlastne je a ako pôsobí na naše telo?
Nie je však zima ako zima. Metóda, ktorú vynašli sa nazýva kryoterapia. Ide o stimulujúci povrchový vplyv teplôt v rozpätí -100 až -160 °C, ktoré pôsobia na celé telo alebo iba na jeho konkrétnu časť. Pri takých nízkych teplotách by mohol mať účastník obavy, či to vôbec zvládne. Keďže nejde o pobehovanie v plavkách v sibírskom počasí, ale o chlad pri nulovej vlhkosti, človek ho nepociťuje tak intenzívne, hoci sú teploty niekoľkokrát nižšie. Kryoterapia sa považuje za bezpečnú aj vďaka úvodnej lekárskej prehliadke. Na jej základe vám odborný personál povie, či je alebo nie je pre vás podstúpenie kryoterapie vhodné.
Pri ochladzovaní organizmu sa krv presúva z povrchu tela do „hlbšie“ položených tkanív a dochádza k lepšiemu prekrveniu orgánov. Následne, po zohriatí tela fyzickou záťažou, sa krv vracia späť dokonale okysličená a očistená. Počas tohto procesu dochádza k zrýchlenej bunkovej premene a očisteniu buniek od rozpadnutých tkanív. Vďaka tomu sa zmenšujú opuchy a výsledkom je zmiernenie bolesti. Chlad spúšťa aj metabolické zmeny v tukovom tkanive, ktoré umožňujú rýchlejšie spaľovanie tukov, s pozitívnym vplyvom na celulitídu aj obvod pásu. Návštevníci s astmou sa zhodujú v tom, že po absolvovaní celotelovej kryoterapie v kryokomore sa im lepšie dýcha. Po strese z náhleho schladenia organizmu a opätovnom zahriatí taktiež dochádza k pocitu eufórie, k psychickému aj fyzickému uvoľneniu.
Kryoterapia pomáha liečiť mnohé diagnózy z oblasti reumatológie, pediatrie, ortopédie, chirurgie, neurochirurgie a fyzioterapie. Vedecký výskum a praktické skúsenosti zaznamenali zlepšenie zdravotného stavu pri chorobách:
Takisto pomáha pri nepríjemných kožných problémoch ako je psoriáza, dermatitída, ekzémy a v neposlednom rade zbavuje človeka depresií, erektilnej disfunkcie, nespavosti aj chronickej únavy.
Kryoterapiu využívajú najmä športovci, pretože urýchľuje biochemickú regeneráciu, pomáha pri rozvoji a vytrvalosti sily, zároveň skracuje dobu rekonvalescencie po úrazoch a operáciách.
CRYONiQ vyrába už mnoho rokov zariadenia určené na kryoterapiu. Neustále investujú do vývoja ich zariadení, aby dosiahli čo najvyššiu spoľahlivosť, bezpečnosť, flexibilitu, vysokú životnosť a jednoduchosť ovládania ich produktov.
Ich zariadenia sú prevádzkované po celom svete na podnikateľské účely, pre športové kluby aj v množstve domácností, čo svedčí o ich kvalite a dobrom mene spoločnosti CRYONiQ.
Ako prebieha „kryosauning“
Kryoterapia má dve podoby. V prvom prípade, kedy chlad pôsobí na celé telo, človek trávi 2 maximálne 3 minúty v kryosaune. Skôr, než sa tam dostane, záujemca podstúpi už spomínané vyšetrenie, kde mu je zmeraný tlak, srdcová frekvencia, zodpovie pár otázok o svojom zdravotnom stave a pod. Zároveň je poučený o účinkoch aj kontraindikáciách celotelovej aplikácie chladu a bezpečnostných podmienkach vstupu do kryosauny (oblečenie, pohyb a pod.).
Celková kryoterapia zahŕňa dve základné fázy:
Ak chceme kryosaunovaním dosiahnuť konkrétny účinok, je potrebné ho absolvovať pravidelne, min. 1 – 2x týždenne (samozrejme podľa fyzickej záťaže, resp. závažnosti problému).
Organizmus reaguje na chlad ako na stresový faktor. Pod jeho vplyvom začne vylučovať látky, ktoré ho majú uchrániť pred stresom. V prvom rade sú to endorfíny, hormóny šťastia. Vďaka nim človek nevníma extrémne nízku teplotu nepriaznivo. Ďalej sa v tele uvoľňujú kortikoidy, rastový hormón a testosterón, hormón dôležitý najmä pre športovcov.
Vplyv chladu pomáha v odstraňovaní škodlivín v podobe voľných radikálov, kyseliny mliečnej, urey a pod., čím pôsobí detoxikačne a zároveň zabraňuje napríklad aj svalovej bolesti po záťaži.
Následná fyzická aktivita vedie k výraznému prekrveniu tkanív a zvýšeniu prívodu kyslíka do buniek svalov. Tento jav má priamy vplyv na rast svalovej hmoty a na zvýšenie výkonnosti pri silovom a vytrvalostnom tréningu. Taktiež podporuje svalovú relaxáciu a celkovú biologickú regenáraciu, preto kryokomoru radi využívajú aj vrcholoví športovci. Znižovanie bolesti, opuchov a zápalov sa zasa využíva hlavne pri liečebných procedúrach.
Druhý spôsob liečebného využitia chladu sa nazýva lokálna kryostimulácia. Prostredníctvom menšieho zariadenia, ktoré aplikuje tekutý dusík, sa lieči iba konkrétna problémová oblasť. Týmto spôsobom sa cielene odstraňuje bolesť, opuch, zápal ale aj bradavice. Lokálna kryoterapia sa osvedčila aj pri rakovine kože, avšak iba v prípade postihnutia povrchových vrstiev.
Zákrok trvá 2-3 minúty pri malých ošetrovaných miestach. Väčšie plochy sa ošetrujú aj o niečo dlhšie. Takto nasmerovaný mrazivý vzduch vyvoláva v postihnutej oblasti výrazné prekrvenie a naštartovanie hojivých procesov. Veľkou výhodou je hojenie bez vytvorenia nepružnej jazvy, ktorá by inak len postupne získavala späť svoj pružnosť a kde by pri budúcom preťažení mohlo dôjsť k opakovaným alebo trvalým poškodeniam tkaniva.
Pri použití tekutého dusíka na bradavicu, zmrazené tkanivo odumrie a odpadne, zväčša asi jednu hodinu po zmrazení. Lokálna kryostimulácia sa využíva na oblasť kolien, členkov, krku, ramien, dolnej časti chrbta, tvár a pokožku hlavy. Narozdiel od celotelovej formy, lokálnu kryoterapiu je možné aplikovať 3-krát denne so štvorhodinovými prestávkami. Zároveň je možné obe tieto spôsoby kombinovať.
Kryoterapia nie je vhodná pre každého
Keďže pri kryoterapii sa pracuje s veľmi nízkymi teplotami, bezpečnosť je na prvom mieste. Medzi základné pravidlá patrí nevstupovať do kryokomory mokrý. Opatrní by mali byť najmä ľudia s klaustrofóbiou, netoleranciou alebo alergiou na chlad, či s miestnymi poruchami prekrvenia tela. Kontraindikáciou môže byť aj chudokrvnosť, užívanie niektorých liekov alebo alkoholu, niektoré onkologické ochorenia, mentálne poruchy spojené s abnormálnym potením, infekčné ochorenia, rôzne srdcové choroby, ťažké formy astmy a cukrovky, ochorenia pľúc, problémy s vysokým tlakom a samozrejme tehotenstvo. Vstup do kryokomory je preto vhodné prekonzultovať aj so svojím lekárom.
Otužovanie 21. storočia
Kto si už vyskúšal vybehnúť v nulovej teplote do snehu len v tričku, nemusí sa absolvovania kryoterapie báť. Koniec koncov, bežne ju podstupujú aj malé deti, ktorým pomáha s problémami pohybového aparátu, či rázštepom chrbtice. Kryoterapia nielen povzbudí vašu imunitu, nabije vás dobrou náladou, ale aktivuje aj proces samoliečby a stimuluje bunkový metabolizmus. Dať sa dokopy a pritom sa zbaviť celulitídy, či naštartovať sa na krajší a zdravší zajtrajšok sa dá jednoducho – aj chladom.